Mať strach či nemať strach. Kto mi odpovie?

Dnes som si vybehla na kopec, ktorý nie je nijako extra náročný na cestu smerom hore, no je odtiaľ nádherný výhľad na okolie. Ako sa vraví: svet na dlani. Pre Žilinčanov je to miesto, odkiaľ radi skáču na padákoch, vychutnávajú si pohľad z vtáčej perspektívy a zažívajú adrenalín. Istým spôsobom som ich vždy vnímala ako súčasť tohto miesta a nejak extra sa nezamyslela nad tým, čo v sebe musia všetko prekonať, kým skočia do náručia vetra. Až dnes. Bol tam chlapík, ktorý skákal len 4x za celý život. Váhal. Pozeral sa na oblohu, dohováral sa s niekým cez vysielačku a vraštil čelo. Nakoniec sa odstrojil, zložil padák a pobalil si veci nazad do ruksaka. Pozrel sa smerom hore k skupinke ľudí a kývol, že na dnes to vzdáva. On to ale vzdal tentokrát nie kvôli strachu. Zložil padák, pretože odhadol svoju situáciu, zhodnotil svoje skúsenosti a možnosti a keďže letel tak málokrát, svoj let odložil. Čo bolo múdre rozhodnutie. V tomto prípade by to nemuselo znamenať, že risk je zisk.

Až dnes som sa zamyslela nad tým, koľko vecí musí človek prekonať na to, aby skočil. Pozrela som sa na to zo svojho uhla pohľadu. Mám sa postaviť na kraj kopca, zaistená niekoľkými popruhmi a priviazaná pár motúzmi o padák, ktorý by ma mal udržať? Tomuto mám veriť? Z tohto nemám mať strach? Mám skočiť a tešiť sa z toho pocitu, že som to dokázala? Mám sa naozaj oddať pocitu, že som na pár minút voľná ako vták? Prosto, mám nemať strach? Tieto a milión iných otázok mi vírilo v hlave. Tak či onak, u niekoho rýchlejší a u niekoho dlho trvajúci proces, kým sa odhodlá skočiť. Je to o tom nemať strach. A presne tieto isté dilemy zažívame aj v bežnom živote. Bojíme sa robiť veci tak ako chceme, lebo čo keď sa to nebude páčiť okoliu. Nevieme sa rozhodnúť, čo urobiť. Ovláda nás pocit, či robíme správne. Nemá zmysel čakať na ideálnu príležitosť, ak niečo chceme. Nikdy nebude vhodný čas, aby sme sa rozviedli. Nikdy nebude vhodný čas, aby sme začali písať knihy. Nikdy nebude vhodný čas, aby sme zmenili svoj život. Tak potom kedy to je vhodné urobiť? Hneď. Hneď, ako nám napadne myšlienka, že chceme niečo zmeniť, treba podniknúť prvé kroky. Je dobré si uvedomiť a rozoznať, z čoho konkrétne máme strach a potom sa s ním vieme popasovať. Strach je úžasný hnací motor, ale nesmie ho byť veľa, lebo potom nás prevalcuje. Preto je dobré držať sa motta: "Strach je zlý pán a ešte horší radca."